Poznáte výrazové prostriedky umeleckej literatúry ?
Nielen, že si tieto prostriedky spomenieme ale si ich aj charakterizujeme, bude to pre vás niečo ako ťahák, ktorý môžete kedykoľvek použiť. Tak ideme na to.
Alegória používa abstraktné pojmy ako láska, spravodlivosť, a vyjadruje sa pomocou postáv ľudí a zvierat, znamená aj utajený zmysel.
Anafora je opakovanie rovnakého slova na začiatku veršov alebo viet, napr. dar boží je darom spravodlivým/ dar boží dušiam, nikdy nehynúci.
Epifora je opakovanie rovnaké slovo na konci po sebe idúcich veršov, napr. na každom je krv prischnutá, srdca môjho krv prischnutá.
Epizeuxa je opakovanie tých istých slov za sebou v básni alebo v próze, napr. Lásko! Lásko! Ó, ty sladký klame! Horí ohník, horí.
Hyperbola je zveličovanie, nadsádzka, napr. rozmetá svet hŕbou pliev, tak sa zľakla, že sa zotmelo,
Oxymoron je spojenie nespojiteľných vecí, napr. bledě jasná, jasně bledá, Zdravý nemocný.
Paralerizmus je figúra, ktorá sa zakladá na opakovaní rovnakých alebo podobných syntaktických konštrukcií. Napr. Či neznáte tie kraje, kde v tichej doline.../ Či neznáte tie kraje.
Perifráza je nepriame pomenovanie, napr. Tatry synu namiesto Slovák
Pleonazmus je zakladanie si na hromadení slov toho istého významu alebo podobného, hoci na porozumenie je druhé slovo nadbytočné, napr. mrazy, štípu, mrazy kúšu
Personifikácia je zosobnenie, teda prenesenie vlastností ľudí alebo činností človeka na neživú vec, napr. zvonov hlas na veriacich volá
Prirovnanie je obrazné pomenovanie, pri ktorom jeden predmet prirovnávame k inému. Napr. obloha v ťažkom smútku sa zohýňa sťa biedna nad rakvou jediného syna.
Synestézia je spojenie dvoch pojmov, ktoré označujú iné zmyslové vnemy, napr. ostrá vôňa, ťažký vzdych